Dávenie vs. dusenie: Rozdiel, ktorý by mal poznať každý rodič

Tu je moment, ktorého sa bojí každý rodič: vaše bábätko si zahryzne, zastaví sa a jeho tvár vystrieda sedemnásť výrazov za dve sekundy. Je v poriadku? Mali by ste niečo urobiť? Odpoveď závisí úplne od toho, ktorá z týchto dvoch veľmi odlišných vecí sa deje – a akonáhle ich dokážete rozlíšiť, stolovanie prestane byť adrenalínovým športom.

Dávenie: hlučné, dramatické a ochranné

Dávenie je normálny, zdravý reflex. Keď sa kúsok jedla dostane niekam, kde si s ním bábätko ešte nevie poradiť, dávenie ho posunie dopredu – preč od dýchacích ciest. Vyzerá to dramaticky: kašeľ, napínanie, slzenie očí, červená tvár, niekedy aj malé vygrckanie. Znie to tiež dramaticky. A práve o to ide: hluk znamená, že vzduch prúdi.

U malých bábätiek sa dávivý reflex spúšťa oveľa viac vpredu v ústach – sú to prírodné „pomocné kolieska“ pri jedení. S praxou sa postupne posúva dozadu, a preto sa deti, ktoré s jedením začínajú, dávia často, zatiaľ čo tie skúsenejšie už len zriedka. Každé dávenie je pre vaše bábätko lekciou o tom, kam jedlo patrí a kam nie.

Dusenie: tiché a núdzové

K duseniu dochádza, keď jedlo zablokuje dýchacie cesty. Príznaky sú presným opakom dávenia: vaše bábätko je ticho alebo vydáva len slabé, pískavé zvuky, nedokáže plakať ani efektívne kašľať, môže pôsobiť vystrašene a jeho pery alebo koža môžu začať modrať či šednúť. Dusiacemu sa bábätku treba pomôcť hneď – údery do chrbta a stláčanie hrudníka, a ak sa predmet neuvoľní, okamžite volať záchrannú službu.

Riekanka, ktorú učia odborníci na stravovanie: „Ak je hlučné a červené, nechaj ho, nech si poradí. Ak je tiché a modré, potrebuje tvoju pomoc.“

Čo robiť, keď sa bábätko dávi

Pôsobí to veľmi neprirodzene, ale správna reakcia na dávenie je: zachovajte pokoj a nechajte reflex pracovať.

• Nestrkajte prsty do úst – môžete jedlo zatlačiť hlbšie a z dávenia sa stane dusenie.
• Nevyberajte dieťa zo stoličky ani ho neudierajte do chrbta uprostred dávenia; vzpriamená poloha s miernym predklonom je presne to, čo potrebuje, aby to zvládlo.
• Komentujte to pokojne („zvládaš to, posuň to dopredu“) – vaša tvár je pre dieťa barometrom. Ak budete pri každom dávení panikáriť, jedenie začne byť pre dieťa strašiakom.

Päť návykov, ktoré skutočne znižujú riziko dusenia

• Pripravujte jedlo podľa veku. Tvar a textúra sú dôležitejšie než jedlo samotné – rozštvrtené hrozno je v poriadku, zatiaľ čo celé je nebezpečné. (Presne to ukazujú naše návody na servírovanie, jedlo po jedle.)
• Vždy v sede, vždy vzpriamene. Žiadne jedenie v pololeže, počas lozenia, chôdze alebo v autosedačke, kde na dieťa nevidíte.
• Buďte na dosah ruky pri každom jedle a desiate. Dusenie je tiché – z vedľajšej miestnosti ho nebudete počuť.
• Vyhnite sa potravinám s najvyšším rizikom v nevhodnej forme: celé hrozno a cherry paradajky, celé orechy, kúsky surových jabĺk alebo mrkvy, kolieska párkov, popcorn, marshmallows, lyžice hustého orechového masla.
• Udržujte stolovanie v pokoji. Smiech, plač alebo vyľakanie s plnými ústami sú situácie, kedy jedlo zabehne nesprávnym smerom.

Ešte jedna vec: absolvujte kurz

Kurz prvej pomoci pre dojčatá (osobne alebo online, trvá pár hodín) zmení vaše „dúfam, že budem vedieť, čo robiť“ na „viem, čo mám robiť“. Je to tá najlepšia investícia do sebaistoty pri kŕmení, akú poznáme – pre vás aj pre všetkých ostatných, ktorí vaše bábätko kŕmia, vrátane starých rodičov.